Més que un club
Més que un club
Walter Wild (1899-1901)
Do histórie sa zapísal ale ako prvý prezident v histórii klubu FC Barcelona.
Bartomeu Terrades (1901-1902)
Počas svojho života zastával viacero funkcií v klube keď bol napr. pokladníkom a neskôr aj prezidentom klubu. Bol to majetný človek a vďaka tomu klub prežil v ťažkých časoch.
Paul Haas (1902-1903)
Bol prvým prezidentom, ktorý nikdy nehral za klub a nebol ani členom skupiny zakladateľov. Prezidentom bol v období od 5. septembra 1902 – po 17. septembra 1903.
Arthur Witty (1903-1905)
Bol prvý z prezidentov ktorý sa spoliehal na odchovancov keď povolal Comamalu, Hornosa, Quiranteho a Solera.Za svoje prezidentovanie získal len 1.trofej.
Josep Soler (1905-1906)
Bol hlavou klubu v ťažkom období keď sa počet členov klubu neustále znižoval.
Juli Marial (1906-1908)
Bol hráčom A tímu keď mu ponúkli pozíciu prezidenta. Pokúsil sa kombinovať obe roly s väčším – menším úspechom. Za jeho vedenia klub nevyhral ani jeden titul. Okrem toho klub stratil tretinu fanúšikov keď ostala len 38čka najvernejších. Klub prechádzal omladzovaním tímu.
Vicenç Reig (1908)
Bol najkratšie slúžiacim prezidentom v histórii klubu. Na čelo vedenia sa dostal 11. novembra 1908,odstúpil 2.decembra 1908.
Hans Gamper (1908-1909)
Bol zakladateľom klubu. Podal inzerát v lokálnych novinách kde zverejnil jeho návrh o založenie klubu. Bol skvelým hráčom, trénerom a prezidentom klubu počas viacerých periód.
Otto Gmelin (1909-1910)
Jeho éra trvala 344 dní a počas nej si vydobil prezývku ‘Gran Otto’a to pre jeho korpulentnú postavu.
Hans Gamper (1910-1913)
Francesc de Moxó (1913-1914)
Nezískal žiadny titul za svoje prezidentovanie
Àlvar Presta (1914)
Stal sa hlavou v období keď v klube boli interne nezhody.
Rafael Llopart (1915-1916)
Klub sa dostal do pokojných vôd a medzi hráčmi a vedením bol pokoj a harmónia. Trvalo to až po stretnutie s Realom Madrid, ktorý sa opakoval štyri krát,aby postúpil Real a nie Barca. Barcelonu vtedy vážne poškodili rozhodcovia a Llopart si to natoľko zobral k srdcu, že podal demisiu aj napriek tomu že vedenie ho prosilo aby zostal.
Gaspar Rosés (1916-1917)
Preslávil aférou ‘Garchitorena‘.Rosés kúpil tohto hráča v domnienke, že je Španiel. V skutočnosti bol z Argentíny a tak nemal dovolené hrať na Katalánskom šampionáte. Nakoľko odohral väčšinu zápasov porušil tak pravidlá. Espanyol zistil tento prehrešok ku koncu turnaja a ihneď kontaktoval asociáciu. Tá odpočítala klubu body za tie zápasy v ktorom účinkoval a ponúkla klubu aby tie zápasy sa zopakovali. Barca to odmietla a tak prehrala už vyhratú súťaž.
Hans Gamper (1917-1919)
Ricard Graells (1919-1920)
Splatil dlh 16 100 pesiet a počas jeho prezidentovania mal klub rekordných 3,217 členov.
Gaspar Rosés (1920-1921)
Hans Gamper (1921-1923)
Enric Cardona (1923-1924)
zastával svoju funkciu počas diktatúry Primo de Riveru. Aby sa predišlo všetkým kontroverziám, prezident poprosil fanúšikov aby sa stále správali slušne. Barcelona sa vtedy stal Majstrom Katalánska jednoducho. Bola suverénna ako možno nikdy predtým.
Hans Gamper (1924-1925)
Arcadi Balaguer (1925-1929)
Počas Balaguerovej zlatej éry klub vyhral úplne prvú edíciu Španielskej ligy.
Tomàs Rosés (1929-1930)
Gaspar Rosés (1930-1931)
Antoni Oliver (1931)
Ako prezident pôsobil len 2.mesiace
Joan Coma (1931-1934)
Viedol klub počas ťažkých časov. Na jeho osobu sa vyvíjali tlaky z každej strany. Klub zápasil s finančnými problémami.Klub mal stále menej a menej členov, čo znamenalo menej a menej peňazí v pokladnici.
Esteve Sala (1934-1935)
Zaviedol mesačný poplatok pre členov klubu – pohybovalo sa to vo výške 5 pesiet. Klub angažoval Maďara Berkessyho, Uruguajčana Fernándeza, a dvoch odchovancov : Raicha a Escolu. Tieto posily niekoľko násobne zvýšili silu tímu.
Josep Sunyol (1935-1936)
LEGENDA.
Zapísal sa do histórie klubu ako „prezident martyr”.Toto mu ostalo potom čo ho nečakane zavraždili vojaci generála Franca počas občianskej vojny v roku 1936. Sunyol bol údajne človek s obrovským charakterom a bol preto vysoko váženým a uznávaným v spoločnosti.
Komisia klubu FC Barcelona(1936-1939)
Po Sunyolovej smrti sa vytvorila komisia, ktorá neumožnila jednotlivcom viesť klub počas trvania občianskej vojny.
Joan Soler (1939-1940)
Stal sa prvým prezidentom po skončení vojny.
Enrique Piñeyro (Marquès de la Mesa de Asta) (1940-1942)
bol blízky priateľ diktátora Franca a do funkcie ho dosadila sila vtedajšieho diktátorského režimu. Napriek tomu si však Piñeyro klub natoľko obľúbil, že bojoval za jeho záujmy až po svoju rezignáciu,a nakoniec zradil aj Franca.
Josep Vidal-Ribas (1942)
Mal veľmi krátke funkčné obdobie, celkom presne 33 dní. Odstúpil potom čo Piñeyro bol prinútený vrátiť sa k vedeniu klubu.
Enrique Piñeyro (1942-1943)
Josep Antoni de Albert (1943)
Situácia v tých časoch bola katastrofálna. Albert mal problém zohnať 8 ľudí do vedenia klubu. Neskôr sa stal členom Futbalovej asociácie a preto musel opustiť stoličku v Barcelone.
Josep Vendrell (1943-1946)
Vojenský plukovník Francovho vojska. Bol dosadený režimom. Napriek tomu sa jeho obdobie považuje za pozitívne keď klub mal 22 000 členov a kapacita štadióna Les Corts bola rozšírená.
Agustí Montal i Galobart (1946-1952)
Do Barcy priviedol trénera Ferdinanda Daučika a posilnili ho ikony ako Ramallets, Kubala, Basora, César a Manchón.
Enric Martí Carreto (1952-1953)
Bol prezidentom počas škandálu “Di Stefano”. Klub mal dohodu s Riverom, klubom ktorý vlastnil hráčove práva. Real Madrid sa však dohodol s Millonarios Bogotá, tímom v ktorom bol hráč na hosťovaní. Samotný hráč už bol v Barcelone keď režim tej doby a Real Madrid vyvinul taký obrovský tlak na federáciu, že tá odkladala jeho prestup do Barcelony až po dobu, keď sa Real dohodol a podpísal zmluvu s hráčom,takže ho Real prakticky ukradol Barce.
Francesc Miró-Sans (1953-1961)
Počas jeho vedenia klub vyhral veľa titulov abol považovaný za špičku v Španielsku a v Európe.
Enric Llaudet (1961-1968)
Rozhodol sa zvolať referendum o budúcnosti Les Corts a snažil sa vybudovať ubytovňu pre mladých hráčov klubu.
Narcís de Carreras (1968-1969)
Počas jeho úvodnej reči po nástupe do funkcie odznela teraz už legendárna fráza : “Més Que Un Club”čiže viac než len klub.
Agustí Montal i Costa (1969-1977)
Napriek tomu, že Franco ešte stále žil Montal otvorene preferoval katalánčinu. Tá znela v mikrofóne na štadióne, text na klubových kartách a klubové noviny boli tiež v katalánčine. Navrátili sa pôvodné symboly a pôvodný názov klubu.
Raimon Carrasco i Azemar (1977-1978)
Bol zastrelený vojakmi Franca.
Josep Lluís Núñez (1978-2000)
Pod jeho vedením klub angažoval Johan Cruyffa, ktorý následne vytvoril “Dreamteam”.Barcelona v roku 1992 vyhrala Ligu Majstrov po prvý krát keď vo Wembley porazila Sampdoriu Janov 1 – 0 po predlžení. Pod jeho vedením klub trénoval Sir. Bobby Robson a neskôr aj Louis van Gaal. Sir. Robson dotiahol do klubu fenoména, ktorý sa volal Luis Nazario da Lima alias Ronaldo.
Joan Gaspart i Solves (2000-2003)
Pred nástupom na prezidentskú stoličku bol Gaspart 22 rokov vice-prezidentom popri Núñezovi. Inicioval o sformulovanie etického kódexu a o vybudovanie športového komplexu Joan Gamper v Sant Joan Despí.
Enric Reyna i Martínez (2003)
Vlády sa ujal 12. februára 2003. Martínezová éra bola veľmi krátka.
Joan Laporta i Estruch (2003-2010)
Bez pochýb najúspešnejší prezident Barcy.Rozhodol sa angažovať Holanďana Franka Rijkaarda, ktorý urobil priam divy. Ten nastúpil v polovičke sezóny a Barcelona do konca ročníka stratila iba 2 body. Barcelona pod Rijkaardom vyhrala Ligu Majstrov v Paríži proti Arsenalu Londýn.Navyše v roku 2008 dosadil za trénera Barcy Guardiolu,ktorý vyhral všetko.
Laporta sa do úradu dostal po voľbách, ktoré sa konali 15. júna 2003 a bol suverénnym víťazom keď získal 27 138 hlasov voličov (52,7%). Bol ten, ktorý začal propagovať klub v globálnom meradle. Propagoval noviny klubu a spravil niekoľko skvelých marketingových ťahov na propagovanie televíznej stanice klubu, ktorá nesie meno Barca TV. Podarilo sa mu zvýšiť príjmy prichádzajúce do rozpočtu klubu z 170 na 445,5 miliónov eur. Rozšírila sa aj členská základňa klubu z 160 135 na 173 701 členov. Pod jeho vedením sa Barcelona začala prezentovať na verejnosti charitatívnymi akciami. Od sezóny 2006 – 2007 nosia hráči na dres nápis UNICEF. Barcelona za to nemá ani euro ba naopak ešte ona platí a podporuje túto celosvetovo uznávanú organizáciu.
Laporta pomaly vybudoval skvelý tím. Do Barcelony prestúpili take esá ako Ronaldinho, Eto´o, Deco,Abidal, Yaya Toure, Thierry Henry, Gerard Piqué či David Villa. Tím pod jeho vedením vyhral všetko a Laporta posunul štandard svojmu nasledovníkovi veľmi vysoko.
Sandro Rosell i Feliu (2010-2014)
Rosell bol fanúšikom Barcy už od mladého veku, keď bol ešte zbieračom lopty na štadióne.Členom sa stal 4. októbra 1970. Rosell bol členom vedenia klubu pod érou Laportu, keď sa v roku presadili vo voľbách so sloganom “Primer el Barca”čiže najprv Barca a bol rozhodujúcou osobou pri prestupe Ronaldinha do klubu. Rosell sa stal prezidentom klubu, keď jeho kampaň uspela so sloganom “Tots som el Barca”čiže my všetci sme Barca.
Josep Maria Bartomeu (2014-2015)
Do funkcie nastúpil po odstúpení Rosella.S Rosellom sa preslávil neslávným prestupom Neymara,na ktorému mali ukradnúť dane.Počas leta priviedol do Barcy Suareza,Brava,Ter Stegena či trénera Luisa Enriqueho.Počas jeho prezidentovania uvalila FIFA ban na Barcelonu kvôli prestupom mladých hráčov.Na konci sezony sa bude uchádzať o stoličku prezidenta.
Zdroj: ForcaBarca.sk, FCBarcelona.com