LADISLAV KUBALA

Narodil sa 10. júna 1927 v Budapešti do futbalovej rodiny. Jeho otec hral futbal za budapeštiansky klub Ferencváros a zároveň pracoval ako murár. Laci už ako malý chlapec začal hrávať futbal a dosahovať úspechy. V pätnástich rokoch hral za Ferencváros v maďarskej prvej lige a v sedemnástich bol nominovaný do maďarského národného tímu. Už v tomto veku bol považovaný za hráča s veľkou budúcnosťou.

Bol synom otca s poľsko-slovenským a matky s maďarsko-slovenským pôvodom, ktorí obaja pochádzali z Bratislavy. Po druhej svetovej vojne sa so svojou ovdovenou matkou presťahoval do Bratislavy, aby sa vyhol vojenskej službe v Maďarsku. V dvoch sezónach 1946/47 a 1947/48 hral za Slovan Bratislava a v tomto období 11-krát reprezentoval Československo.

Mal práve dvadsať, keď vstúpil prvý raz do šatne československého mužstva a kapitán tímu Josef Bican mu povedal: „Mladý, poď sem, posaď sa vedľa mňa a nič sa neboj. . . Ja dám dnes dva góly a ty dáš tiež dva.“ Bican skutočne dvakrát prekonal poľského brankára a dva góly si v prvom reprezentačnom zápase pripísal aj Kubala.V Bratislave si Kubala vzal za manželku dcéru svojho klubového trénera Ferdinanda Daučíka.

V roku 1948 sa rozhodol reagovať na vábenie budapeštianskeho klubu Vasas, s ktorým podpísal zmluvu. Táto zastávka v jeho kariére však bola veľmi krátka. Keď dostal povolávací rozkaz do maďarskej armády, rozhodol sa utiecť. 25. januára 1949 prekročil hranice do Rakúska a neskôr Talianska. V Taliansku začal hrávať za klub v meste Busto Arsizio, nazývaný Pro-Patria, ktorý vtedy hral v Serii A.

V Maďarsku jeho útek spôsobil rozruch. Vasas ho obvinil z nedodržania zmluvy. Maďarská futbalová federácia pod vplyvom komunistického režimu požiadala o jeho zaistenie pre údajné finančné podvody, opustenie krajiny bez povolenia a odmietnutie nastúpenia do armády. Maďari u FIFA žiadali jeho doživotnú diskvalifikáciu. FIFA však rozhodla o jednoročnom medzinárodnom zákaze.A práve to ho zachránilo pred smrťou,pôvodne mal prestúpiť do AC Turín.Keďže lietradlo spiatočnou cestou z Lisabona havarovalo.

Leto 1950 – Kubalov tým cestoval na turnaj do Španielska, aby odohrali sériu zápasov proti Španielsku, Madridu XI a RCD Espanyol. V madridskom zápase proti Španielsku, Kubala strelil krásny gól. Na tomto zápase bol prítomný manažér Barcelony Josep Samitier, ktorý sa po zhliadnutí Kubalovej hry rozhodol, že ho získa pre Barcelonu.

Keď sa Josep rozprával s Lacim o zmluve s Barcelonou, Kubala mu hovoril o svojom medzinárodnom zákaze, ale on mu s pokojom jemu vlastným odvetil: „Nerob si starosti, to vyriešime.“ Josep sa snažil vytrhnúť Kubalu z pazúrov Realu Madrid, ktorý mal o neho tiež eminentný záujem. Samitier zariadil, aby Laci mal k dispozícii stále plnú fľašu alkoholu, keď sa ešte nevedelo či ponuku príjme alebo nie, keďže sa o ňom vedelo, že si rád vypije.

Písal sa 15. jún 1950 – Kubala podpisuje zmluvu s Barcou! Súčasťou zmluvy s Kubalom bolo angažovanie Ferdinanda Daučíka, Kubalovho svokra, ako trénera FC Barcelona.Po podpise zmluvy sa Kubala stal dovtedy najlepšie plateným hráčom Barcelony.Nakoniec strávil krásných 11.sezon v Barce

V prvej ligovej sezóne (1951/52), skóroval 26-krát v 19 zápasoch, vrátane siedmich, ktoré strelil Sportingu Gijón (9-0), piatich proti Celte Vigo a dvoch hetrikov proti Sevilli a Racingu Santander. Skóroval aj vo finále španielskeho pohára a pomohol klubu k víťazstvu 4-2 nad Valenciou. Táto sezóna je stále jednou z najúspešnejších v histórii klubu. Tréner Daučík spolu s hráčmi ako Kubala, Basora, César, Moreno, Manchón, Aldecoa, Velasco, Segarra a Ramallets, vyhrali všetko čo sa dalo, päť rôznych trofejí. La Ligu, Copa del Generalisimo, Latinský pohár, Copa Eva Duarte a trofej Martina Rossiho.

Potom, ako sa nakazil tuberkulózou väčšinu sezóny 1952/53 vymeškal. Choroba dokonca ohrozovala jeho ďalšiu kariéru. Zázračne sa však uzdravil a vrátil sa, aby na konci sezóny pomohol k zisku titulu v lige a Copa del Generalísimo. Strelil aj gól vo finále pohára proti Athleticu Bilbao (2-1).

V roku 1958 presvedčil dvoch spoluutečencov z Maďarska, Sándora Kocsisa a Zoltána Czibora, aby hrali za Barcelonu. Spolu s mladým Luisom Suárezom a Evaristom vytvorili jadro tímu, ktorý vyhral „double“ (La Ligu a Copa del Generalísimo) v roku 1959 a „double“ (La Ligu a Pohár veľtržných miest) v roku 1960.

Neskôr Kubala stratil dôveru trénera Helenia Herreru a vypadol zo zostavy. V dôsledku toho nebol nominovaný na semifinále Pohára európskych majstrov proti Realu Madrid v roku 1960, ktoré Barcelona v súčte zápasov prehrala 6-2. Tento výsledok viedol k vykopnutiu Herreru a Kubala sa vrátil do zostavy. V roku 1961 sa Barcelona stala prvým tímom, ktorý porazil Real Madrid v Pohári európskych majstrov, v semifinále s výsledkom v súčte zápasov 4-3. Kubala významne prispel k tomuto historickému okamihu. Vo finále však Barcelona nestačila na Benficu, s ktorou prehrala 2-3.

Kubala krátko na to ukončil hráčsku kariéru a stal sa trénerom mládežníckeho tímu FC Barcelona. V sezóne 1962/63 viedol aj prvý tím ako hlavný tréner, ale po prehre s Crvenou Zvezdou Belehrad v Pohári veľtržných miest bol odvolaný.

Po odchode z FC Barcelona prijal ponuku RCD Espanyol, aby hral za klub a zároveň ho trénoval, počas tohto obdobia spolupracoval so svojím priateľom Alfredom Di Stéfanom. Počas pôsobenia v Espanyoli pod jeho trénerskou taktovkou debutoval aj jeho syn Branko.

Trénoval mnoho tímov, ale na svoje hráčske úspechy sa mu nepodarilo nadviazať. Jeho najväčším trénerskym úspechom je zisk zlatej medaily so Španielskym olympijským výberom na Letných olympijských hrách 1992 v Barcelone.

Kubala a jeho skvostná hra boli hlavnými dôvodmi pre vybudovanie nového futbalového stánku v Barcelone, Camp Nou. Laci bol taký populárny, že sa na neho chcelo ísť pozerať stále viac a viac ľudí. A nielen fanúšikovia Barcelony. Nový štadión bol potrebný a bol aj vybudovaný. Niektorí Barcelončania Camp Nou stále nazývajú„Stánok postavený pre Kubalu“.

Kubala zomrel 17. mája 2002 v dôsledku dlhotrvajúcej choroby, ktorá ho pripútala na lôžko barcelonskej nemocnice už od začiatku februára toho roku. „Ako by zomrel niekto z rodiny,“ smutne poznamenal Nicolau Casaus, čestný prezident Barcelony. Klubová vlajka bola spustená na pol žrde.

Medzinárodná futbalová federácia Kubalu o dva mesiace neskôr odmenila in memoriam Radom za zásluhy.

V Múzeu čokolády v Barcelone má aj čokoládovú sochu.

.