Johan (alebo Jopie ako ho v skorom detstve volali) bol druhým synom Manusa a Nel Cruyffovcov a vyrastal v amsterdamskej štvrti Betondorp, neďaleko štadiónu De Meer vtedajšieho stánku Ajaxu. Futbal už od mladosti zohrával významnú úlohu v Johanovom živote. Jeho matka robila upratovačku v priestoroch klubu Ajax Amsterdam a keď Johana predstavila trénerom mládežníckych kategórii dostala prísľub, že Johan bude vybratý spolu s ďalšími asi 300 deťmi do akadémie klubu. Klub zostal verný svojmu prísľubu a tak sa Johan vo veku 10 rokov stal súčasťou Ajaxu.
8. júla 1959, iba vo veku 12 rokov, sa musel Johan vyrovnať so smrťou svojho milovaného otca, ktorý zomrel na následky srdcového infarktu. Vzhľadom na otcovu smrť sa rodina dostalo do náročnej ekonomickej situácie, v dôsledku ktorej sa Johan o rok neskôr rozhodol skončiť so školou a začať sa výhradne venovať futbalu, ako svojej práci. Klub mu nahradil otca a zobral nad chlapcom plnú záštitu.
Tréner Rinus Michels pripravil pre Johana špeciálne prispôsobené cvičenia, aby mu pomohol rozvinúť jeho slabšiu fyzickú zdatnosť, čo mu umožnilo plne sa pripraviť na náročnú profesionálnu kariéru. Johan prešiel všetkými kategóriami klubu (vrátane čističa topánok a brankárskej prípravy) až kým na odporúčanie Vica Buckinghama, ktorému bolo jasné, že v Ajaxe rastie jeden z najväčších talentov v histórii klubu, debutoval v prvom tíme Ajaxu.
Prvý zápas v seniorskom tíme odohral 15. novembra 1964 proti tímu GVAV z Groningenu, v ktorom aj strelil svoj prvý seniorsky gól pri prehre 1-3.
Cruyffovi sa natrvalo podarilo získať si miesto v prvom tíme Ajaxu v sezóne 1965/66, keď v zápase proti DWS Amsterdam 24. októbra 1965 strelil oba góly svojho tímu pri výhre 2-0. V nasledujúcom zimnom období strelil v 7 zápasoch 8 gólov a v marci 1966 strelil svoj prvý hetrik v ligovom zápase proti Telstar (6-2). O štyri dni neskôr v pohárovom zápase proti BV Veendam (7-0), strelil 4 góly. Vo svojej prvej sezóne za Ajax strelil celkovo 25 gólov v 23 zápasoch a pomohol Ajaxu vyhrať holandskú ligu.
Už po prvom víťazstve Ajaxu v Pohári európskych majstrov v lete 1971 sa špekulovalo, že prestúpi do iného klubu, keďže o neho prejavili eminentný záujem z Barcelony a Feyenoordu. Napriek tomu 12. júla 1971 podpísal novú 7-ročnú zmluvu s Ajaxom. Tú však nakoniec nenaplnil, keď v roku 1973 požiadal klub o možnosť prestupu. Škvrnou tohto obdobia je, že mu bola v posledných zápasoch za Ajax zobratá kapitánska páska a bola spochybňovaná jeho oddanosť klubu. Hoci to tak vôbec nebolo. Johanovi sa žiadalo zmeny a nových futbalových výziev.
V lete roku 1973 Cruyff prestúpil do Barcelony za 60 miliónov holandských guldenov (v tom čase asi 20 miliónov USD), kde nasledoval svojho priateľa Johana Neeskensa.
V Barcelone si veľmi rýchlo získal fanúšikov vyhlásením pre európske média, že si vybral Barcu pred Realom Madrid preto, že by nikdy nemohol hrať za klub, ktorý je spájaný so španielskym fašistickým diktátorom Frankom. Svoju spätosť s Kataláncami potvrdil aj neskôr, keď dal svojmu synovi katalánske meno Jordi.
Pri svojom debute za Barcu 28. októbra 1973 v zápase proti Granada CF dal dva góly pri víťazstve 4-0. Barca sa na neho veľmi spoliehala, vybudovala okolo neho tím a po jeho príchode v sezóne 1973/74 už neprehrala ani jediný zápas. Po dlhých 14 rokoch čakania, od roku 1960, získala Barca titul v Primera División a El Salvador ako bol Cruyff v Barcelone prezývaný, k tomu prispel nemalou mierou. Jeho technická brilantnosť a futbalová inteligencia sa naplno prejavila.
Počas svojho pôsobenia v Barcelone strelil Cruyff jeden zo svojich najslávnejších gólov, nazvaný aj fantómov gól. V zápase proti Atléticu Madrid Cruyff vyskočil do vzduchu, otočil sa tak, že bol chrbtom k bráne a kopol loptu pravou pätou do brány Miguela Reinu v bráne Atlética.
V drese Barcelony s číslom deväť nastúpil v 143 zápasoch, v ktorých strelil 48 gólov. V roku 1978 odohral za Barcu posledný zápas a to proti svojmu bývalému klubu, Ajaxu Amsterdam.
Potom odišiel do Spojených štátov, kde hral najprv za Los Angeles a neskôr za Washington. Po návrate do Európy odohral niekoľko zápasov za Levante, dve sezóny za Ajax a aktívnu hráčsku kariéru ukončil v roku 1984 vo Feyenoorde Rotterdam.
V roku 2008 priznal pre Catalanunya Radio že v roku 1977 chceli uniesť jeho rodinu.Momentálne pracuje ako poradca pre FC Barcelona a Ajax Amsterdam
Zdroj: ForcaBarca.sk