JOAN GAMPER

Muž, ktorý vytvoril najslávnejší symbol Katalánska sa narodil 22. novembra 1877 vo Winterthure v Švajčiarsku. Hans-Max, ako bol pokrstený, bol najstarším synom a tretie z piatich detí Augusta Gampera a Rosine Emmy Haessig. Jeho matka zomrela, keď mal Hans 8 rokov. Rodina sa krátko na to presťahovala do Zürichu.

V roku 1898 na svojej obchodnej ceste do Afriky navštívil v Barcelone svojho strýka Emili Gaisserta, ktorý tam žil. Mesto mu ihneď učarovalo a zamiloval sa do miestnej katalánskej kultúry. Do Afriky už nikdy necestoval.

Dňa 22. októbra 1899 uverejnil v novinách Los Deportes inzerát, v ktorom vyjadril svoju túžbu založiť futbalový klub. Pozitívne reakcie nenechali na seba dlho čakať. Na gymnáziu Manuela Solého sa 29. novembra 1899, uskutočnilo stretnutie, ktorého sa okrem Joana Gampera zúčastnilo ďalších 11 nadšencov futbalu: Walter Wild, Lluís d’Ossó, Bartomeu Terradas, Otto Kunzle, Otto Maier, Enric Ducal, Pere Cabot, Carles Pujol, Josep Llobet, John Parsons a William Parsons. Na tomto stretnutí bol založený klub Football Club Barcelona.

Hoci bol Gamper ústrednou postavou v pozadí klubu, spočiatku bol iba členom predstavenstva a klubovým kapitánom. Stále mal len 22 a chcel sa sústrediť na hranie hry, ktorú miloval. Jeho futbalové schopnosti spôsobili medzi ľuďmi senzáciu.Medzi rokmi 1899 a 1903 odohral 51.zápasov a strelil v nich 120 gólov.

Záležitosti okolo klubu sa však nie vždy vyvíjali dobrým smerom. Klub ešte neexistoval ani 10 rokov a jeho financie boli vo veľmi zlom stave a čo viac štyri roky po sebe nevyhral žiadnu trofej. Klub bol iba udržiavaný pri živote a vážne hrozilo, že čoskoro zanikne. V roku 1908 sa teda Gamper, vo veku 31 rokov, rozhodol zasadnúť na prezidentskú stoličku. Bolo to prvé z jeho piatich prezidentských období, ktoré spolu trvali 15 rokov.

Jeden z jeho hlavných úspechov tohto obdobia bolo získanie vlastného štadióna. Do roku 1909 tím hral na rôznych ihriskách, ale žiadne z nich nebolo vo vlastníctve klubu. Gamper získal od miestnych podnikateľov financie, ktoré umožnili klubu 14. marca 1909 sa presťahovať naCarrer Indústria, štadión s kapacitou 6 000 miest. V roku 1912 objavil 15-ročného Paulina Alcántara, ktorý sa mal stať historicky najlepším strelcom klubu. Toto bola prvá zlatá éra  

klubu.

V roku 1917 angažoval prvého profesionálneho trénera klubu Jacka Greenwella a získal niekoľko hráčov, ktorý sa stali najväčšími osobnosťami klubu. Medzi nimi napríklad aj skvelého Josepa Samitiera. V tomto období sa podarilo vyhrať niekoľko trofejí. V roku 1922 podnikol kampaň, ktorej cieľom bol získať viac členov klubu. Jej úspech umožnil opäť sa presťahovať, teraz na Les Corts, ktorý bol sídlom klubu ďalších 35 rokov.

Nanešťastie politika zatiahla mračná nad športom a ukončila radosť z neho. V roku 1925 na štadióne Les Cortes fanúšikovia Barcelony „vybučali“ španielsku národnú hymnu a tlieskali pri piesni “God Save The Queen”, zahranú Britským kráľovským námorným orchestrom. Určite nebudete prekvapení, ak sa dozviete, že toto bol problém pre fašistické Španielsko, ktoré viedol diktátor Primo de Rivera.

Štadión bol na šesť mesiacov zatvorený a Gamper bol obvinený z podpory katalánskej nezávislosti a prinútený odísť do exilu. Neskôr bol zákaz zmiernený na tri mesiace. Podmienkou jeho návratu bolo, že sa prestane angažovať v klube. Toto bol začiatok jeho postupného úpadku. Následkom toho, že už nemohol pomáha

ť klubu i toho, že jeho obchody v roku 1929 skrachovali, kvôli svetovej hospodárskej kríze, upadol do depresie. Rok nato spáchal samovraždu.

V roku 1966  prezident klubu Enric Llaudet dal podnet na vytvorenie turnaja na počesť Gampera, nazvaný Joan Gamper Trophy. Je to predsezónny turnaj, na ktorom sa ako hostia zúčastňujú rôzne medzinárodné tímy a tradične je pre klub prípravou na novú sezónu.

V meste po ňom pomenovali ulicu, Carrer de Joan Gamper v obvode Les Corts. Uctením jeho pamiatky je aj to, že sa stal klubovým členom (socio) č. 1.

Karikatúra Joana

Zdroj: ForcaBarca.sk