Més que un club
Més que un club
Josep Guardiola Sala patril k tým hráčom, pre ktorých bola Barcelona viac než jen zamestnávateľom, ale tiež symbolom, ktorý vyjadroval ich cítenie a myslenie. „Pep“ sa totiž narodil 18. januára 1971 v meste Santpedor priamo v Katalánsku, 73 kilometrov od hlavného mesta Katalánska. Svojiju futbalovú kariéru začal už ako chlapec v klubu Gimnastic de Manresa, kde si ho poprvykrát všimli skauti Barcelony. V roku 1984 prišiel do FC Barcelona B, kde strávil 6 rokov – až do svojho debutu v prvom mužstve, ktorý prišiel v roku 1990 v zápase proti Cádizu.
183 centimetrov vysoký legendárni defenzívny záložník s číslom „4“ si čoskoro dokázal získať dôveru Johana Cruyffa a v 20-tich rokoch sa stal jedným z hlavných kameňov týmu. V červeno modrom dresu odohral celkovo 472 zápasov a strelil 10 gólov. Spolu so svojimi spoluhráčmi z Dream Teamu získal nespočetno trofejí – 6x titul Primera .Division,2x Copa del Rey, 4x Supercopa de Espaňa, 2x Evropský superpohár, 1x Europský pohár víťazov pohárov… a nejslavnejší z trofejí, pochopiteľne, prvý triumf v Lige Majstrov v klubovej historií, keď Barcelona dokázala v roku 1992 poraziť vo finále prekrásným gólom Ronalda Koemana Sampdorii UC 1:0. Vďaka svojej charizme, výkonom i hre, do ktorej vždy vložil srdce, sa stal jedným z nejobľúbenejších hráčov fanoúšikov a tiež jedným z najlepších hráčov, ktorý v tej dobe vyšli z barcelonskej La Masii. Vyznačoval se perfektným prehľadom a vďaka výnimočnej technike patril k hlavným tvorcom hry.V roku 1997 prevzalod od José Mari Bakera kapitánsku pásku. Bohužiaľ, ani Guardiolovi se nevyhnulo vážne zranenie, keď musel vynechať kvôli pretrhnutiu kolennej šľachy celý rok.
Guardiola sa vďaka svojej hre dostal pochopiteľne tiež do španielskej reprezentácii. Debutoval v zápase proti Severnému Irsku v Belfaste. Mezi rokmi 1992 a 2001 odohral za Španielsko 47 zápasov. Tým, ktorý v roku 1992 vyhral na LOH v Barcelone zlaté medaile, viedol s kapitánskou páskou… a aj keď nikdy nebol typickým zakončovateľom, predsa dokázal rozvlniť sieť vo finále proti Poľsku, ktoré sa hralo – snáď až symbolicky – na Camp Nou. Zúčastnil sa MS 1994 a Eura 2000. Svetový šampionát 1998 musel vynechať práve kvôli ťažkému zraneniu… Za svoju kariéru dokázal nastrieľať v dresu Španielska päť gólov.
Potom, čo „Pep“ v roku 2001 opustil Barcelonu, hral za AS Rím (2002/2003) a Brescia Calcio (2001/2002 a 2003) v Serii A, kde nastupoval po boku legendárneho talianskeho futbalistu Roberta Baggia. Za tým z hlavného mesta však nastúpil len ku štyrom zápasom, za Bresciu k 13.zápasom. Jeho angažmán v Taliansku totiž nebol príliš šťastný. Po pozitívnom testu na nandrolon dokonca dostal niekoľko mesačný trest…
Guardiola však futbal miloval a tak sa nechcel so svojou hráčskou kariérou rozlúčiť, aj keby sa niekomu zdalo že mu nešťastný dopingový prehrešok v 32.rokoch zlomí väz… „Pep“ vtedy odišiel do Azie, kde hájil v rokoch 2003-2005 farby klubu Al-Ahli. V roku 2006 ešte prestúpil do klubu Dorados de Sinaloa, kde svoju úspešnú kariéru ukončil.
Guardiola bol však s futbalom zviazaný pevným putom, a preto niet divu, že v roku 2007 naviazal spoluprácu s klubom, v ktorom prežil svoje nejkrajšie a nejúspešnejšie roky – s FC Barcelonou. 21. júna sa totiž stal hlavným trénerom B-mužstva. Barcelonské Béčko ihneď dostal z 3.španielskej ligy do Segunda Divisíon,kde je doteraz.
V roku 2008 bol menovaný za trénera prvého týmu prezidentom Laportom.Hneď v 1.sezone začal s obrovskou revolúciou keď už nechcel hráčov ako Ronaldinho a Deco.Hneď v prvej sezone vyhral 6.trofejí,čo sa dovtedy (a ani dodnes) nepodarilo žiadnému inému klubu.S Barcou získal rekordných 14.trofejí čo je najviac zo všetkých trénerov Barcelony.V roku 2012 nepredlžil kontrakt s Barcou,aj napriek tomu že vtedajší prezident Sandro Rosell mu ponúkal aj dvojnásobný plat.Po jeho odstúpení zasadol na lavičku Barcy Tito Villanova,ktorého aj sám odporučil.Od trénovania si dal jednoročnú pauzu.Neskôr podpísal zmluvu s Bayernom a stal sa jedným z najlepšie plateným trénerov na svete.
Guardiola a Mourinho
Zdroj: ForcaBarca.sk,FCBarcelona.com,Wikipedia